O stretnutí s Huun Huur Tu (alebo keď sa veľmi chce, tak…)

Už teraz usilovne pomáhame a pracujeme na realizácii marcovej veľkej slávnosti. Iniciátorom je náš kamoš Adam Ligas, zakladateľ malého produkčného kreatívneho tímu artboretum.sk. Spolu s ním sa tešíme z veľkého záujmu, lístky sa závratne rýchlo míňajú (kapacitu budeme podľa možností dopĺňať, aby sa nás na koncert vmestilo čo najviac). 


Tvoje prvé stretnutie a začiatky spolupráce s Huun Huur Tu?

„Pamätám si ho presne. Stalo sa pred siedmimi rokmi a vďačím za to malému nevinnému klamstvu a dobrému priateľovi, dokumentaristovi Marekovi Moučkovi. Býval som s ním počas štúdia na VŠMU v Bratislave. Okrem filmov, literatúry a hudby nás takmer nič nezaujímalo a súťažili sme, kto na toho druhého vytiahne lepší kúsok umenia, aj keď sme paradoxne v súčasnosti obaja štátnymi zamestnancami. ‘Adam, musím ti niečo pustiť’ a z platne sa ozvalo čosi pre mňa prevratné. Alikvótny, hrdelný spev s nástrojmi, ktoré som nikdy predtým nepočul. Hlasy akoby napodobovali zvuky vtákov, nástroje zas cval i erdžanie koní. Hneď som vedel, že urobím všetko, aby som ich počul naživo. Vycestoval som na koncert do Prahy a po dokonalom vystúpení som za nimi nesmelo zašiel. ‘Chceš fotku?’ zavtipkoval ich manažér, na čo som smrteľne vážne zareagoval: ‘Nie, chcem aby ste prišli na Slovensko‘. Pochopili to hneď ako pozvanie na koncert a vyzvedali, či mám skúsenosti s prípravou veľkých akcií. Nemal som. Ale ihneď zo mňa vyšlo, že ‘Áno!‘ Dva roky na to im vybavujem koncert vo Veľkom evanjelickom kostole v Bratislave.“ 

 

Adam aktuálne zastupuje Huun Huur Tu aj pre Česko aj pre Slovensko a byť promotérom sa učí priebežne a za behu:

„Snažím sa presviedčať o tom, že viem čo robím. A neustále sa sám seba pýtam, ako reaguje na úlohy profi promotér. Okrem koncertu Huun Huur Tu pre Novú synagógu aj s kolektívom Artboretum plánujem ďalšie tri. K tomu viacero koncertov Bulgarian Voices Angelite a taktiež chcem priviezť do Prahy syna legendárneho afrického hudobníka Ali Farka Tourého, Vieuxa. Mrzí ma, že kvôli opatreniam som musel odvolať termíny pre DakhaBrakha, či Ballaké Sissoko s Vincentom Ségalom. Ale za veľký úspech považujem blížiacu sa výstavu Taylor Camp, ktorá bude koncom roka vďaka spolupráci s producentom a režisérom Martinom Řezníčkom spolu s americkým veľvyslanectvom a Galériou hlavného mesta Prahy. Jedná sa o fotografickú zbierku Johna Wehrheima, nositeľa dvoch cien Emmy. Precestovala v Spojených štátoch tie najvýznamnejšie galérie, no do Európy pricestuje prvýkrát. Fotografie zachytávajú príbeh ‘hippie’ komunity, ktorú tvorilo pár jednotlivcov na havajskom ostrove Kauai. Ten sa aj napokon stal útočiskom ‘hippies’ v 70tych rokoch.“

 

Adam má tiež celú zásobu príbehov o tom, ako Huun Huur Tu cestujú na starej hrdzavej dodávke Ford Transit a keď otvoria dvere, najskôr vyjde dym až potom oni. Alebo o tom ako sa Kaigal, jeden z hudobníkov, takmer nezapája do konverzácie, lebo stále čosi štrikuje. Naopak Radik, Sajan a Alexander spolu s ich manažérom Stefanom radi rozprávajú o svojich zážitkoch s Frankom Zappom, či o stretnutí s Jimom Jarmuschom. A tiež o divočine, odkiaľ pochádzajú a kam sa stále vracajú z úspešných ciest po celom svete...

 

Pri Huun Huur Tu už pokojne hovorme o tzv. World Music legende:

„Áno, tento žáner je dlhodobo na vzostupe, a to globálne. Aj u nás neustále vychádza mnoho albumov s prvkami tradičnej hudby. Myslím, že sa jedná o následok stúpajúceho záujmu o tradície, či túžby hľadať to pôvodné. Zďaleka sa to netýka iba hudby, ale aj životného štýlu. Stotožňujem sa so slovami religionistu Josepha Campbella či ekonóma Tomáša Sedláčka. Tvrdia, že mýty minulosti boli síce prekonané, no v zásade nevznikajú nové rebelujúce subkultúry schopné meniť svet, a preto nám zatiaľ iné než pohľad do minulosti neostáva. Osobne však nerád používam toto žánrové označenie, je značne stigmatizované. Vytvára predsudky o bosých ľudoch so záľubou vo vonných tyčinkách… Niet nad osobnú skúsenosť. Vždy rád sledujem počas koncertu ľudí so zatvorenými očami a ich nohy či ruky vyklopkávajúce rytmus. A nikto z úcty k atmosfére nevyťahuje mobilný telefón.“


Pozývame.


 

Ďakujeme za podporu