"...moju generáciu inšpiruje to, čo zatiaľ nevidela..." / z rozhovoru s autorom výstavy { µnless µseless }

{ µnless µseless } je výstava mladého vizuálneho umelca, ktorý tvorí pod umeleckým menom toasted bread. Prístupná v suteréne Novej synagógy (počas medzinárodného festivalu animácie Fest Anča) v ďňoch 25. – 30. 6. medzi 13:00-19:00. Dobrovoľné vstupné na mieste.

Je umenie praktické? Čo Ťa vedie k tomu, aby si trávil čas a energiu pri tvorbe, v procese tvorby? / Is artistry practical? What leads You to spend time and energy creating, in the process of creation? 

„Táto otáza sa mi páči. Neočakávam od seba, že sa budem zaoberať ‘praktickosťou’. Keď nad tým rozmýšľam, nikdy to o nej nebolo. Mám v sebe taký neustály kolobeh, vďaka ktorému tvorím a zakaždým vstávam s touto potrebou. Nemyslím, že ak by mňa alebo moje diela sprevádzala ‘funkčnosť’, tak by to niekam viedlo. Je pre mňa príjemné byť akoby na roztrasenej, naklonenej strane lode a nevedieť, kedy sa môžem pošmyknúť. Nechávam priestor pre radosť z diskomfortu, keby som jej bránil ‘praktickosťou’ či ‘podmienkami, pravidlami’, bránil by som jej dýchať. Mám dojem, že proces môjho tvorenia a jeho praktická stránka sa nikdy v skutočnosti nestretli, sú to vlastne dve oddelené veci, ktoré nepochybne existujú, no nemajú v mojej hlave žiaden zásadný vzťah. Tvorím, pretože mi to umožňuje mať pocit existovať bez toho, aby som si pýtal povolenie na malý priestor, kde môžem rásť a ktorý ostáva po celý čas zmysluplný. Udržiavam kvet živý.“ 

“I like this question, the word “practical” is not the one I was expecting to deal with. If I think about it, it was never about practicality, I have this perpetual circle that gets me to create and I do wake up with this urge. I don’t think that if my creations were led by functionalism, it would go anywhere really. Because being on the shaky side of the boat pleases me a lot, I do take pleasure in not knowing where I might stumble. I leave space for discomfort and joy and if I stop them with terms, conditions and practicality, I stop them from breathing. I feel like my creation process and the practical side never really met, they are just two separate things that exist undeniably, they don’t have an intrinsic relationship in my head. I create, ‘cause this is what makes me feel like I can exist without asking permission, this little space where I feel like I grow, it remains meaningful all the time; I create to keep this flower alive.“

Čo inšpiruje Teba, čo inšpiruje Tvoju generáciu? Máš špecifické umelecké referencie? / What are You inspired by, what inspires Your generation? Any specific artistic references?

“ ‘Tvoja generácia’ poukazuje na celý balík nuáns, odpovedať by zabralo veľa času. Povedal by som však, že moju generáciu inšpiruje to, čo zatiaľ nevidela. Nesieme zodpovednosť robiť veci inak v čase, ktorý ešte len nastane. Tieto politické, intímne, ekologické a sociálne záležitosti v nás dýchajú; tento kontext nami hýbe, z tohto kontextu tvoríme. Predstavujeme si ‘odteraz’ obrazmi, zvukmi, početnými výstupmi, ktoré by mohli vyústiť do lepšej náležitosti, spolupatričnosti. Na mňa osobne vplýva celá paleta vecí a ľudí, ktorá je v neustálom pohybe. Hudba zohráva veľkú rolu v tom, kam sa s mojimi dielami vyberám; hluky, zvuky, rytmy, frekvencie… prebúdzajú kúsky mňa, vnikajú mi do procesov. V súvislosti s vizuálnou a grafickou stránkou, môžem spomenúť mená: Coco Capitán, Richie Culver, Jean Jullien, Alexander McQueen, Bill Watterson, Eric Timothy Carlson, Wes Anderson, Hanne Zaruma, Jason Polan, Dagsson, Basquiat…”

“’Your generation’ refers to a whole backpack of nuances, answering that would take time. However, I would say that this generation gets mainly inspired by what they do not see yet. We carry this responsibility to make a difference in the time to come. These political, intimates, ecologicals and social matters breathe inside of us; this context makes us move and create. We picture the hereafter, with images, sounds and multiple outlets that could reach out to a better belonging.On a personal side, I get influenced by a palette of things and people that constantly moves. Music is playing a big part in what my creations can be guided to; these noises, sounds, rhymes, frequencies… wake pieces of myself up, they flow into my processes. On a visual and graphical side, I can give you names : Coco Capitán, Richie Culver, Jean Jullien, Alexander McQueen, Bill Watterson, Eric Timothy Carlson, Wes Anderson, Hanne Zaruma, Jason Polan, Dagsson, Basquiat..”

Ako vnímaš umelecké inštitúcie v súčasnosti? Školy, akadémie, galérie a pod. / How do You see the artistic institutions nowadays? Schools, academies, galeries etc.

“Vidím ich tak trochu zahmlene; možno ich vidím ako priestory, ktoré umelcom doprajú byť videnými. Aj keď v súčasnosti prístup k informáciám, ktorý máme cez internet, zviditeľní kohokoľvek. Povedal by som, že inštitúcie nedefinujú čo je dôležité, definujú skôr ‘rodinu’ mien dostatočne privilegovaných k tomu, aby boli známe a ‘opatrované’. Reprezentujú cestu ‘pracovnej línie’. Inštitúcie ma desia, cítim sa v ich svete ako v pasci, v skutočnosti neviem, či mi pomáhajú rásť alebo ma blokujú; nechávam to na čas, už som beztak veľmi ‘malý’.“

“I see them as blurry; maybe I see them as spaces that allowed not to be left unseen. Nowadays, the access to information that we have through the internet, makes anyone possibly visible. I would say, they do not define what is important to see in this world, they define a family of names that are privileged enough to be well-known and guided. They represent a journey of a workline. Institutions make me scared, I feel trapped in this word. I don’t really know if they helped me grow since, or if they blocked me off; I will leave it to time. I’m so small already.“