Ako sa prítomnosť dá ukázať rukami?

Na pultíku recepcie Novej synagógy máme nový pomarančový prírastok. Je to kniha, volá sa Ako ukážeš prítomnosť rukami a vydala ju trojica vizuálnych umelkýň pôsobiacich pod názvom 1+1+1+1=1. Tri jednotky v rovnici sú Dana Tomečková, Simona Gottierová a Martina Mäsiarová. Všetky tri sú absolventkami Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave (Katedry maliarstva a Katedry úžitkového umenia) a spolupracujú od roku 2017. Všetky tri ste u nás mohli neraz stretnúť – buď ako vystavujúce umelkyne, alebo ako kolegyne v stanično-synagógovskom tíme. Štvrtá jednotka v rovnici reprezentuje osobu vstupujúcu do komunikácie s ich trojicou.

Projekt 1+1+1+1=1 nesie prvky výtvarného, performatívneho, každodenného. Ich východiskom je skúmanie vzťahu človek – miesto – zážitok. Simona, Martina a Dana sa zaoberajú efemérnym, ktoré trvá len teraz. Zaujíma ich perspektíva diváka, v ktorej sa ocitá vnútri situácie, skôr než by sa pozeral na niečo z odstupu. Pracujú s pocitom intimity a blízkosti – možnosťou ich zdieľania. Vytvárajú formu, ktorá je živá a krehká.  

Doteraz spolu prezentovali dva nadväzujúce výstupy: v Galérii Medium (Bratislava, január – február 2019 v dialógu s Beátou Jablonskou) a v rámci festivalu Kiosk (Žilina, júl 2020 v dialógu s Danielom Grúňom). Počas rezidencie v SNG Schaubmarovom mlyne (Pezinok, január 2021) začali pracovať s textovým materiálom, ktorý kontinuálne vznikal a vzniká od začiatku ich spolupráce, a nakoniec vyústil do knihy. Práca s textom, záznamom, poetickým zápisom je vlastná každej z autoriek aj v rámci ich individuálnej tvorby.

A o čom teda kniha je?

Kniha je ohliadaním sa za ich prvou spoločnou výstavou v Galérii Medium (január – február 2019). Spracovávajú v nej textový materiál, ktorý prirodzene pri tvorení vznikal. Pridávajú sa k nemu aj ich komentáre spätne reflektujúce skúsenosť v galérii, a napokon odpovede niekoľkých návštevníkov výstavy na otázku: Čo to pre teba bolo?

„Kniha je tiež 

o bytí spolu

o autenticite tvorenia

o hľadaní ako princípe

o našej krehkosti aj sile

o tvorení priestoru pre bytie s divákom

o vôni pomarančov

Text vydávame po štyroch rokoch od skúsensoti v Galérii Medium. Bolo pre nás podstatné vracať sa k nášmu zážitku s dostatočným odstupom, rozpamätávať sa tak, ako sa človek rozpamätáva na sen. Zostáva konkrétny fragment, ktorý si pamäť vyberá, ako pomarančové šupky na radiátore. Iné spomienky sú ako hmlovina, len pocit, esencia, dozvuk zažitého. V tomto ohľade bolo dôležité pýtať sa až teraz – práve teraz. Časový odstup nám pomohol stráviť skúsenosť, do ktorej sme sa s vervou hodili.”

Knihu si môžete zakúpiť na recepcii pri vstupe do hlavnej sály od našich sprievodcov.