architektúra výstavy: Gabriela Smetanovázvuk: NaiKavolsgrafický dizajn: Dávid Koronczi„Oblohu, podobne ako všetko ostatné, sledujeme cez prizmu klimatickej zmeny. Je jedno, že o nej nič nevieme.“ BRIDDLE, James. Temný novovek. 2018Performatívna inštalácia Ľuboša Kotlára sa zaoberá primárne konceptami dočasnosti, klimatickou krízou, liminalitou, mystifikáciou, individuálnou bezmocnosťou, nutnosťou kolektívnej introspekcie, vesmírom a astrológiou. Autor využíva vopred dané architektonické prvky priestoru, ktorých zviditeľnením/transformáciou tento priestor rekontextualizuje na optické zariadenie, ktoré zachytáva a projektuje atmosférické zmeny na oblohe nad budovou Novej synagógy. Vytvára tak obraz, ktorý sa v reálnom čase transformuje mimo jeho kontroly.Pomyselná sociálna hierarchia, hranica medzi autorstvom a diváctvom, sa narúša, autor sa stáva jedným z pozorovateľov. Performativita inštalácie spočíva v jej procesuálnosti, sťaženom zmyslovom vnímaní diváctva, ako i časovej náročnosti adaptácie na nové podmienky. Z textu Erika Vilíma o výstave:„ O slovách na PV odborných článkoch som slovo percepcia použil mnohokrát. Priznám sa, dlho som sa mu snažil vyhnúť, možno práve pre jeho akademické vyznenie. Ak sme sa zastavili, alebo sa ešte len zastavíme, na sólovej výstave Ľuboša Kotlára v Novej synagóge Žilina, stojí za to sa k nemu opäť po dlhej dobe vrátiť.Pojem percepcia najlepšie pochopíme, ak ho uvidíme vo svetle iného termínu – perspektíva. Percepcia je iba prijímanie určitých dát prostredníctvom našich zmyslových zakončení. V tejto „absorpcii“ okolia je niečo nekontrolovateľné, je to akýsi tok – čisté videnie či počúvanie práve tu, teraz a v tomto prostredí. Aj tieto slová sa do vás pomaly vlievajú. Vaše oči registrujú kontrast medzi bielym papierom a čiernym písmom.Na základe týchto dát skladáte postupne vety. Percepcia je teda „toto“ vyjavenie sa sveta – percepcia je potokom, v ktorom sa do nás vlieva Svet.Perspektíva je radikálne iná, je v nej v niečo cielené, je to konkrétne zaujatie pohľadu. Perspektíva mení rámec toho, čo vidíme. Pokiaľ percepcia je len jedna, neustále prechádzajúca, dejúca sa, perspektív môžeme zaujať mnoho. Na jednu vec sa môžeme pozrieť z viacerých miest a vždy ju uvidíme v inej perspektíve. Fotoaparát je toho príkladom. Jednoducho ho presuniete a on už na váš povel zastaví tento „tok“. Aj prednedávnom astronómovia urobili novú fotografiu čiernej diery v galaxii M87, zaujali novú perspektívu, no napriek tomu sa nový obrázok veľmi podobá na predchádzajúci z roku 2019. Určite v ňom však je drobný rozdiel, ktorý má svoju vlastnú vedeckú hodnotu. Ponechajme to však na teraz bokom.Ak vidíme tento rozdiel medzi slovami percepcia a perspektíva jasne, vieme si teraz položiť jednoduchú otázku – kde sa nachádzame, ak sme v diele Ľuboša Kotlára? Percipujeme, prijímame tento tok, vlievajúcú sa oblohu, alebo zaujímame perspektívu? Bude naša perspektíva iná, ak prídeme v iný deň? A potrebujeme k tomu dokonalý obraz na podlahe Novej synagógy Žilina, keď ten vedia predsa spraviť naše „múdre“ telefóny?“Narodený v roku 1991 v Šali, Ľuboš Kotlár vyštudoval Fotografiu a nové médiá na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave (2012–2018). Počas štúdia absolvoval výmenné pobyty na Aalto School of Art Design and Architecture v Helsinkách (2014) a Bezalel Academy of Arts and Design v Jeruzaleme (2017). Medzi vybrané samostatné a skupinové výstavy patria Looking a – way, tranzit.sk, Bratislava, SK (2024); sugar (v spolupráci s Robertom Gabrisom, v rámci Biennale Matter of Art), Šaloun villa, Praha, CZ (2022); All That We Have in Common, v rámci Manifesta 14, Museum of Contemporary Art, Skopje, MK (2022); nowlessness, act iii: hot in here, v rámci OFF Bratislava, CO kryt pod Kunsthalle Bratislava, Bratislava, SK (2021); Roma Resistance and Resilience, ERIAC, Berlin, DE (2021); Different Worlds 2020, Photon, Ljubljana, Sl (2020); nowlessness, act ii: the waves, v rámci OFF Bratislava, Galéria MEDIUM, Bratislava, SK (2019); okrem iných. Absolvoval rezidenčné pobyty v MeetFactory, Praha, CZ (2022); Artak350, Grundarfjordur, IS (2022) a Villa Romana (v spolupráci s ERIAC), Florencia, IT (2021).Viac z ľubošovej tvorby: https://luboskotlar.com/Na výstavu platí naša celoročná výstavná permanentka.Projekt bol podporený zo zdrojov Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave a z verejných zdrojov Fondu na podporu umenia.

toasted bread je alias mladého vizuálneho umelca, ktorý u nás aktuálne pôsobí v rámci programu Erasmus + European Solidarity Corps, svoju výstavu konzultoval s Jánom Gašparovičom, pomohli sme mu ju realizovať počas medzinárodného festivalu animácie Fest Anča a k videniu bude aj počas festivalu Kiosk. Prístupná je v čase medzi 13:00-19:00 a dobrovoľné vstupné platíte na mieste. English friendly, pozývame!“ // µnless µseless transliterate boredom, the barely necessary, places of doubt, blurred leads // displayed in a basement, the almost childlike, daring or bitter words finally start to communicate with their environment through the technique of graffiti // the pictorial vocabulary illustrates internal debates, that are as vulnerable just as they are violent, they speak of the inner-self // ”toasted breadcredits :// Truc sphérique //// Zberný dvor Žilina (Tibor and Majka) //Consultant : // Ján Gašparovič //Production help : // Kamil Mihalov, Robo Blaško //Tech. support : // Elias Roessel // Félix Noslier //Photography : // Mariia Hryhorenko // María Martín Paradinas //Advisers : // Peter Dlhopolček // Jazzy Dogg //friendship to Hilaire Tizon

Festival Kiosk každý rok hľadá tému, ktorá sa dotýka alebo definuje slovenskú, respektíve stredoeurópsku scénu. V aktuálnom 17. ročníku sa zmeriame na INVÁZIE a ich rôzne podoby. Invázie chápeme ako stretnutia s neznámym, ako strach z nového a z toho, čomu nerozumieme.Invazívne môžu byť rastliny, zvuky, divadelné formy, ale aj odlišné názory či cudzie kultúry. Ako na to všetko môže reagovať divadelný festival? Budeme hľadať cudzorodé prvky v mestách, v prírode, v komunitách, regiónoch, v ľuďoch a skúmať, čím nás menia a formujú. Kedy a ako je invázia násilná a devastačná, a kedy vie byť impulzom pre pokrok či nové perspektívy?Do Žiliny a jej okolia prinesie festival slovenské divadelné aj tanečné inscenácie a performancie, rozmanité intervencie do verejného priestoru, zvukové a vizuálne inštalácie, diskusie a ďalšie viac čimenej invazívne umelecké formy. Príďte zažiť blízke stretnutie neopakovateľného druhu!– – – PERMANENTKA – – –Ak chcete prísť na celý festival, odporúčame kúpiť si permanentku. Najskôr kliknite na rezervačný systém, kde si zvolíte vlastný program. Po rezervácii vám bude doručený email s kódom, ktorý zadáte v časti “Pridať promo kód” priamo na tomto odkaze.Aj keď sa pri kúpe permanentky píše, že podujatie je vypredané, nie je to tak. Permanentku je možné zakúpiť až po rezervácii predstavení a obdržaní a zadaní promo kódu.– – – LÍSTKY NA JEDNOTLIVÉ PREDSTAVENIA – – – Samostatné lístky na nižšie vymenované predstavenia si môžete zakúpiť na tomto odkaze.— štvrtok 25. 7. 2024, 17:00, Rosenfeldov palác  Eva Priečková, Zuzana Žabková: Weak Women— štvrtok 25. 7. 2024, 20:00 Nová synagógaYuri Korec & Co.: PRÍBEH— piatok 26. 7. 2024, 11:00, Bábkové divadloUnkulunkulu: Hviezdoveda — piatok 26. 7. 2024, 14.00 / 16.00 Nová synagóga, Bar Adam Dragun: Alex— piatok 26. 7. 2024, 17:00, Diaľnica D1 (odchod autobusmi zo Stanice )MFK Bochum: Sonic Highway Motorest— piatok 26. 7. 2024, 22:00, Nová synagógaTomáš Janypka: Lonesome COWBOY— sobota 27. 7. 2024, 16:00 Rosenfeldov palácKarol Filo & Co.: Dobre už bolo— sobota 27. 7. 2024, 19:00 Bábkové divadloMagdaléna Žiaková, Juraj Mydla, Ema Benčíková: Život, zázraky, extázy a zjavenia blahoslavenej panny, sestry Juany de la Cruz— sobota 27. 7. 2024, 21:30 Nová synagógaRoman Škadra: Girevik — sobota 28. 7. 2024, 11:00 Nová synagógaMartina Hajdyla Lacová: Bodies in Progress 37

V roku 2024 sa už spolu po desiatykrát vyberáme po stopách Rudolfa Vrbu a Alfréda Wetzlera, prvých utečencov z Osvienčimu-Birkenau, ktorí vypovedali o tom čo sa deje v tábore smrti, z ktorého ušli. Vrelo pozývame všetkých členov a priaznivcov komunity VWM.V júlovom termíne si po závere pochodu vypočujeme komorné vystúpenie s názvom "Židovská hudba a klezmer pre violoncello" v podaní Dominiky Weiss a Jiřího Hoškových.Program večera: 18:00 – 18:45 Záver pochodu Vrba Wetzler Memorial19:00 – 20:00 Koncert "Židovská hudba a klezmer pre violoncello" Program koncertu:Ernst Bloch (1880-1959):Suita “From Jewish Life” (Modlitba, Prosba, Židovská pieseň)Jiří Hošek (1955- ):Židovské a klezmerové melodie v úprave pre dve violončelá (1. časť, výber z cyklu)Max Christian Friedrich Bruch (1838-1920):Kol Nidrei op. 47 (Adagio pre violončelo)David Popper (1843-1913):Suita pre dve violončelá op. 16 (výber) Dominika Weiss Hošková po štúdiách na Pražskom konzervatóriu a súkromných lekciách u prof. Miloša Sádla pokračovala na HAMU, kde absolvovala magisterské štúdium v triede svojho otca doc. Jiřího Hoška a následne tiež doktorandské štúdium s témou Židovské náboženské motívy v tvorbe pre violončelo. Študovala tiež v Paríži a na Jerusalem Academy of Music, získala mnoho ocenení v Českej republike i zahraničí (v roku 2009 se stala absolutnou víťazkou v súťaži The competition in memory of David Gritz). V roku 2010 boli jej umelecké aktivity ocenené udelením Striebornej medaily Senátu Parlamentu Českej republiky za šírenie dobrého mena a tradícií Českej republiky v štáte Izrael.Jiří Hošek studoval hru na violončelo na pražskejAMU u prof. Miloše Sádla. Zúčastnil sa úspešne celej rady medzinárodných interpretačných súťaží (stal sa napr. laureátom Mezinárodní violoncellové soutěže Pražského jara 1980) a v hre sa zdokonaľoval tiež na majstrovských kurzoch v Paríži, Nice či Budapešti. V rokoch 1991-1996 bol koncertným majstrom violončelovej sekcie Symfonického orchestra Českého rozhlasu a od roku 1988 je jeho sólistom. V rokoch 1994-2014 pedagogicky pôsobil ako docent na pražskej HAMU.Vopred ďakujeme za využitie flexibilnej výšky vstupného a podporu komunitného projektu.

Štýlovo oblečený muž manipuluje s tridsiatimi železnými kettlebellmi. Bojuje so svojou neobratnosťou a každým pohybom pretvára svoje telo do úplne novej podoby. Výsledkom tejto hry je krehká, nikdy nekončiaca kompozícia, ktorá symbolizuje úsilie a kolaps. Okrem pôvodného účelu váženia plodín sú kettlebelly pevne spojené s kultúrou tréningu a ich používaním vojakmi, atlétmi a silákmi. Predmet, ktorý stáročia predstavoval symbol sily, vidíme v tomto diele v novom pôsobivom rozmere. Girevik spochybňuje klasickú hypermaskulínnu auru okolo kettlbellu a namiesto toho vo fyzickej námahe hľadá alternatívnu poetiku.Roman Škadra je slovenský cirkusový umelec žijúci v Berlíne. Vo svojej práci využíva rôzne techniky skúmania vzťahu medzi telom a objektom. Ústredným motívom jeho inscenácií je absurdita a intenzívny fyzický výkon. Inšpiráciu čerpá z literatúry, výtvarného umenia, športu alebo fyzického úsilia.Tvorba a interpretácia: Roman ŠkadraSpolupráca: Benjamin Richter, Aleksandras LempertasKettlebell Coach: Frank KraftSupervízia: Benjamin Richter, Darragh McLoughlin, Claudio StellatoKonštrukcia scény: Tomasz BajszaroviczProdukcia: Anna-Katharina Andrees, Ute ClassenDĺžka trvania: 50 minútnový cirkus,no language barrier Vhodné pre vek: 10+_________Podporili: Fonds Darstellende Künste / The Federal Government Commissioner for Culture and Media v rámci programu NEUSTART KULTUR / Kulturinitiative Förderband gGmbH Berlin / Schloss bröllin e.V. / Ringlokschuppen Ruhr Mülheim a. d. Ruhr / Center for the Development of Choreography SE.S.TA Prague / Cirqueon PragueKompletný program festivalu a všetky potrebné informácie nájdete na www.kioskfestival.sk

„Akonáhle si žena uvedomí počatie, prestáva byť jednotlivkyňou a stáva sa obývanou množinou.“ Joan Raphael-Leff Každý pohyb zrkadlí dialóg medzi niekým a niečím, čo ešte len príde a zároveň je lúčením s niekým, kým sme boli. Komplexná dynamika drzých aj citlivých interakcií v zdieľanom priestore, ktorý obývajú súčasne minulosť aj budúcnosť.Aký vplyv má na ženu skúsenosť zdieľanej existencie?A ako sa jej obýva telo v priebehu tohto procesu?Všetci sme začali život v tele inej ľudskej bytosti – ponorení do systémovej výmeny, absorbovali sme živiny z tela matky rovnako ako hormonálne deriváty emócií a zároveň sme vylučovali náš biologický odpad cez jej telesné otvory. Slovami psychoanalytičky Joan Raphael-Leff, táto základná skúsenosť interkorporality, kde „ja“ a „nie ja“ existujú v prepojení, otvára priestor pre hlbokú reflexiu toho, ako naše prvé prepojenie ovplyvňujú celý náš život.Bodies in Progress sa bude uvádzať exkluzívne iba v období apríl až júl 2024, teda medzi 22. a 38. týždňom tehotenstva Martiny Hajdyla Lacovej. Každé uvedenie je teda neopakovateľnou udalosťou.Koncept, choreografia a interpretácia: Martina Hajdyla LacováHudba: Alexandra Cihanská MachováKostým: Natálie RajnišováRéžijná spolupráca: Jiří Hajdyla Dramaturgická spolupráca: Maja HriešikPohybová spolupráca: Lucia KašiarováRealizácia kostýmu: Martina StieglerováFotografie: Veronika Čechmánková Sociálne siete: Alice Krajčírová Produkcia: Eva RoškaňukováProducent: ME-SA / Jiří HajdylaPartneri projektu: Studio Alta, Venuše ve Švehlovce, Palác Akropolis, MOVE OstravaDĺžka trvania: 40 minútduet pre jedno telo a dve bytosti*,no language barrierKompletný program festivalu a všetky potrebné informácie nájdete na www.kioskfestival.sk