Lívia MM Baláźová: Camille / performance

Performatívna pohybová inštalácia Lívie Mendéz Marín Baláźovej a zoskupenia Collectivo Priekopník Veverička inšpirovaná životom a tvorbou francúzskej sochárky Camille Claudel.

Priestor bude pre diváctvo otvorený od 17:00 ako ateliér pohybovej inštalácie, ktorá o 18:00 vyvrcholí performanciou. 

V roku 2018 vytvorilo umelecké zoskupenie Med a prach dielo eu.genus, ktoré oscilovalo medzi ateliérom, otvorenou skúškou, výchovným koncertom, inštaláciou a performanciou. Podieľalo sa na ňom široké spektrum slovenských i zahraničných performerov. Lívia MM Balážová zostala fascinovaná skúsenosťou z procesu tvorby a výsledného diela. Rozhodla sa venovať detailnejšiu pozornosť životu francúzskej sochárky Camille Claudel, ktorá bola jedným z inšpiračných zdrojov pri komponovaní eu.genusu.

Fragmenty ženy, fragmenty tela, fragmenty diela. Neustále balansovanie medzi zhmotňovaním diela a jeho deštrukciou. Citát od Louise Bourgeois: “I do, I undo, I redo,” veľmi presne vystihuje túto cyklickú povahu tvorenia. Je to proces vytvárania, ničenia a prerábania, približujúci Claudelovej vlastnú skúsenosť s umením.

Lívia MM Balážová v performancii pracuje s odkazmi a odtlačkami, ktoré zanechala jedna žena rozkročená medzi realitou a snom, pracovným nasadením a súkromnými tragédiami, slobodou a zajatím v ústave. Aké bolo byť ženou-umelkyňou kedysi? Aké je to dnes? Koľkokrát sa musím nanovo vymodelovať a preformovať, aby prišlo uspokojenie a naplnenie? A príde vôbec niekedy? Aká je hranica medzi pracovným a osobným? Je vôbec nejaká?

Camille Claudel (1864 – 1943) pôsobila v období na prelome 19. a 20. storočia, kedy ženské umelkyne nemali vytvorené podmienky na vzdelávanie a prezentovanie svojej práce. Dlho žila v tieni slávneho sochára Augusta Rodina, ktorý bol jej mentorom a spolupracovala na viacerých jeho dielach. Jej láska k umeniu, tvorbe, Rodinovi, strata nenarodeného dieťaťa a náročné presadzovanie sa vo vtedajších umeleckých kruhoch ju doviedli až k psychickému zrúteniu. Claudelove jemné zobrazenia ľudskej podoby vyústili do sôch, ktoré dobové autority a tlač cenzurovali ako príliš zmyselné a nevhodné. Zničila približne 90 svojich sôch a prenasledovali ju paranoje. Viac ako polovicu svojho života bola táto talentovaná umelkyňa zavretá v ústave pre duševne chorých, v ktorom nakoniec v samote umrela. Život prežila v tieni a zásadnosť a kvality jej tvorby boli objavené, pomenované a zdokumentované až po jej smrti. 

Múzeum Camille Claudel sídli v jej rodnom meste Nogent-sur-Seine, jej ďalšie diela sa nachádzajú v Múzeu Rodin, či v zbierkach po celom svete. 

Koncept a performancia: Lívia MM Balážová

Dramaturgická spolupráca: Monika Kováčová

Asistencia réžie: Zebastián Méndez Marín

Produkcia: Rafa Ávalos

Výprava: Juraj Poliak

Hudba: Matej Sloboda
Kostým: Barbora Hrmová

Technická spolupráca: Lukáš Kubičina

Fotodokumentácia: Katarína Baranyai

Premiéra: 30.5.2025, Stredoslovenská galéria

Hlavným partnerom projektu a z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia. 

Priestoroví a rezidenční partneri: Divadlo Štúdio tanca, Akadémia umení, Dance Days Chania – IP12 House, Divadlo Pôtoň, Záhrada – centrum nezávislej kultúry, Stredoslovenská galéria

https://colectivopv.com