Karol Sudor o Ferovi Guldanovi: Som to, čo robím

Život a dielo niektorých ľudí sú také inšpiratívne, že si zaslúžia knižné spracovanie. Patrí k nim aj výtvarník Fero Guldan. Presvedčiť ho na knihu nebolo jednoduché, keďže o ocenenia, pochvaly a potľapkávania po pleci nestojí. Nakoniec privolil, a tak ho vyspovedal dlhoročný novinár Karol Sudor z Denníka N a Nota Bene, ktorý oslovil 21 ďalších ľudí – Ferových príbuzných a priateľov. Vznikla tak zaujímavá mozaika vážnych aj vtipných pohľadov na človeka, ktorého síce oslovení majú veľmi radi, ale zároveň dokážu byť aj kritickí. 

Hoci bol Fero Guldan významným činiteľom VPN počas novembrovej revolúcie v roku 1989 a neskôr prvým porevolučným riaditeľom Slovenskej národnej galérie, hoci je Slovensko posiate ním vytvorenými pomníkmi, pamätníkmi, mozaikami, sochami, reliéfmi, obrazmi aj inými jeho dielami, hoci vystavuje v Európe aj zámorí, hoci desaťročia pôsobil ako publicista a tŕň v päte mocných, a hoci v novembri 2024 oslávi 71 rokov, kniha o ňom vzniká až teraz. Pozývame na jej krst a živú debatu s príbehmi, ktoré napísal život sám.

Fero Guldan (1953)

Narodil sa a vyrastal v Nitre, žije na samote vo vinohradoch nad Svätým Jurom. Vyštudoval Stavebnú fakultu SVŠT v Bratislave, navštevoval maliarske kurzy akademického maliara Mariána Velbu, pracoval ako projektant stavebných rekonštrukcií v Bratislavskom stavebnom podniku. Za socializmu sa pohyboval v disente medzi výtvarníkmi, ochranármi, architektmi, sociológmi a pamiatkarmi, po revolúcii v roku 1989 pôsobil ako redaktor novín VPN s názvom Verejnosť. V roku 1990 bol poverený riadením Slovenskej národnej galérie, odvtedy je na voľnej nohe. Je známym výtvarníkom, sochárom a publicistom, vystavuje doma aj v zahraničí, ilustroval množstvo kníh, na konte má množstvo pomníkov a pamätníkov.

Karol Sudor (1975)

Vyrastal v Dunajskej Lužnej, ale už roky žije na dedine pri Veľkom Krtíši. Od novembra 2006 do októbra 2014 pôsobil v denníku SME, kde pripravoval rozhovory a reportáže. Od novembra 2014 publikuje v Denníku N, rozhovormi od roku 2012 prispieva aj do pouličného mesačníka Nota bene. Desaťkrát bol nominovaný na Novinársku cenu Nadácie otvorenej spoločnosti, päťkrát ju vyhral v kategórii Najlepší rozhovor. Je autorom ďalších štyroch kníh rozhovorov.