Čoskoro budeme opäť ľuďmi - výstava Natálie Sýkorovej (16. 2. - 14. 3. 2024)

Výstavu nájdete na balkóne Synagógy, otvorená je rovnako ako výstava v centrálnom priestore – každý deň okrem pondelka od 13.00 do 19.00. Otvorenie a stretnutie s autorkou bude v piatok 16. 2. 2024 o 17.00.

Natália Sýkorová (*1998) je vizuálna umelkyňa, performerka a dizajnérka. Skúma, ako zažívame neľudské, prírodné a technologické formy, hranice človeka, prepojenia architektúry, ekológie, mágie a neľudskej inteligencie. Pracuje s digitálnymi technológiami, stratégiami špekulatívnej fikcie, performatívnymi hrami, aby osvetlila život v odlišných ekologických podmienkach. Zaujíma ju antropológia počasia, scenáre klimatických javov, ale aj „zmyslová solidaritu“ a nové spôsoby citlivosti. Výsledkom dlhodobých umelecko-výskumných projektov sú multimediálne inštalácie, objekty na pomedzí umenia a dizajnérskych výrobkov, šperky a videá, performancie a príbehové hry. 

instagram.com/nataliasyck

Soon we’ll be people again

Parafrázujúc Bruna Latoura, „nikdy sme neboli ľuďmi, “ človek sa vždy spolu vyvíjal, koexistoval alebo spolupracoval s neľudským“, názov výstavy volá po redefinícii pojmu ľudského. Až vtedy sa bude môcť nový človek priblížiť tomuto pojmu. Čo vo svete, o ktorom výstava rozpráva, zmenilo pojem ľudského a ako sa ho snaží znovuobjaviť? 

Výstava Čoskoro budeme opäť ľuďmi sa zaoberá politikou vodných ekosystémov a tematizuje spojenie biologických a technologických procesov a ich prínos k prekročeniu hranice medzi ľudským a neľudským, prirodzeným a umelým. Zdôrazňuje, že voda je inteligentný systém, samostatná technológia a naše telá sa stávajú nositeľmi jej dejov. Projekt ju stvárňuje cez špekulatívnu ekologickú optiku. 

Samotné ľudské telo v prvom priestore výstavy chýba, tento príbeh je rozprávaný skrze alternatívny vodný ekosystém. Celý svet tu vychádza z ohrozenia, že vodu je možné vlastniť a komodifikovať – voda vo výstave je inkubovaná v nádržiach, ktoré sú vzájomne prepojené.

Druhá miestnosť rozpráva o alternatívnych telách, ktoré si pomocou herných systémov RPG (Role Playing Game – príbehové hry) predstavujú budúcnosť ľudstva. Príbeh krátkeho filmu je rozprávaný prostredníctvom rôznych neľudských a prírodných perspektív, vrátane postavy filmu „Počasie„, ktorá nám rozpráva príbeh. Počasie je meteorológ riadený umelou inteligenciou, ktorý postupne nadobúda svoju senzibilitu a prezrádza nám, že “…je sucho a chýba nám pitná voda. A tak pijeme z fontány.”

Výstava rozpráva príbeh prostredníctvom priestoru a infraštruktúrnych prvkov pridaných do jeho architektúry. Komunikujú na úrovni inžinierskych ekosystémov a neľudských činiteľov, ktoré nás priestorom sprevádzajú. Zdôrazňuje, že voda je inteligentný systém, samostatná technológia. A preto to, aká je budúcnosť vodných systémov, je budúcnosť našich tiel. Strojová inteligencia sa rodí z inteligencie prírody a tie spolunažívajú vo vzájomnom prepojení. Priestor nám odovzdáva napätie medzi ľudskou, strojovou a prírodnou inteligenciou. 

Txt: Natália Sýkorová

Fotografia od Anežky Horovej z performance trilógie s názvom Brood, Stranger’s Vial, Womb s performerkou Jasmin Halama, so súhlasom umelkyne Natálie Sýkorovej a ArtyčokTV.

Vznik diel podporil štipendiom z verejných zdrojov Fond na podporu umenia.

Aj toto dokážu vaše 2%. Podporte nás. Dokážu to znova. 
ĎAKUJEME!